Vytrvalosť
Súťaže vo vytrvalostnom jazdení sú súťažami na čas. Kôň, ktorý ukončí trať v najkratšom čase sa spravidla stáva víťazom súťaže. Súťaže musia byť organizované tak, aby si účastníci mohli zvoliť svoje tempo a súťažiť na čas. Jazdci môžu na trati prekonávať aj prekážky, pod ktorými rozumieme najmä prírodné prekážky typu priekopy, strmý výstup alebo zostup alebo brod, tieto prekážky musia byť pre jazdcov presne označené. V prípade neabsolvovania riadne označenej prekážky, môže súťažiaci túto obísť alternatívnou cestou, ktorá je však obyčajne dlhšia a tým aj časovo náročnejšia. Pripravená trať na pretek musí byť sprístupnená súťažiacim na národných súťažiach minimálne deň vopred, na medzinárodných súťažiach až týždeň vopred. Každý súťažiaci dostane pred súťažou mapku trate, kde sú presne vyznačené všetky prekážky, alternatívne obchádzky, povinné prejazdy a veterinárne kontroly alebo uzávery, tzv, kontrolné body.
Rozdelenie národných súťaží podľa obtiažnosti | |
Z | do 39 km |
ZL | 40 - 59 km |
L | 60 - 79 km |
S | 80 - 99 km |
ST | 100 - 119 km |
T | 12 - 139 km |
TT | 140 a viac km |
Na svete sa vo všeobecnosti súťaže uskutočňujú na tratiach zväčša do 160 km pre jednodňové súťaže, málokedy túto vzdialenosť presahujú. História vytrvalostného jazdenia uvádza, že ako športová disciplína sa začalo jazdiť v 50 rokoch minulého storočia v Spojených štátoch a do Európy dorazila táto disciplína v 60tych rokoch