Jazdectvo
Jazdectvo sa ešte začiatkom minulého storočia považovalo za jednu z
umeleckých disciplín - rovnako ako balet, hra na klavír, maliarstvo alebo
poézia. Vynikajúci jazdci svojej doby ako Fillis, Caprilli, Podhajsky a iní
sa radili medzi uznávanú spoločenskú elitu a jazdecké umenie bolo predmetom
obdivu a uznania. Kôň bol po období výcviku dlhoročný partner svojho
cvičiteľa a "autora", ktorý ho sprevádzal na love, vo vojne, pri
slávnostných príležitostiach.
Neskorší rozvoj športového jazdenia a honba za výsledkami priviedli do
jazdectva komerciu a tá akoby potlačila umeleckú podstatu jazdenia na úkor
obchodných aktivít. S tým sa sotva dá niečo robiť. Je však potrebné
rozlišovať autentické jazdecké ambície ľudí, ktorým kone prirástli k srdcu a
pútajú ich k nim citové väzby, od kšeftárskych záujmov jedincov, ktorí sa
pri koňoch pohybujú predovšetkým zo zárobkových dôvodov a pre ktorých je kôň
v prvom rade tovar, ktorý treba realizovať na trhu za čo najvyššiu cenu.
Tieto dva prístupy ku koňom a k jazdeniu sa síce dnes stretávajú na
rovnakých kolbiskách, ale tvoria dva rôzne svety, ktoré formujú úplne
odlišný vzťah k našim ušľachtilým štvornohým priateľom. Pre jedných znamená
mladý pekný talentovaný kôň možného životného druha pre potešenie aj šport,
pre druhých príležitosť rýchle zarobiť pár grošov na rozdiele medzi nákupnou
a predajnou cenou.
Nezakrývame, že táto stránka je určená predovšetkým tej prvej cieľovej
skupine. V rubrike Foto týždňa predstavujeme možno až na jednu jednu alebo
dve výnimky "koniarov", pre ktorých je kôň predovšetkým kamarát, pre ktorého
sú schopní mnoho obetovať a nejde im vôbec len o to, aby ho "prikopali a
rýchlo strelili".
Pred sezónou Vám prajeme, aby ste boli svedkami úžasných umeleckých výkonov
na slovenských kolbiskách, obdĺžnikoch a prekážkových dráhach.
